Joy

Joy

Haiku sú voľne inšpirované učením a rozprávkami rabbiho Nachmana z Breslova.

Zo zlomených sŕdc spieva,
nádej všíva do nočných modlitieb,
radosť sa smrti nevzdá.

Osamelý chodník v hmle,
učí dušu tancovať,
aj keď pritom plače.

Prosté slová, živý oheň,
príbeh mení strach na svetlo,
viera kráča pomaly.

Tma pred svitaním,
Nachman učí len radosť,
tu niet zúfalstva.

Chodník v hmle sám,
duša sa učí tancu,
aj plač je krok vpred.

Tichá rozprávka,
z uhlíka spraví jas,
a strach sa stíši.

V nočnej rozprávke,
kráľ hľadá stratený hlas,
v srdci je svetlo.

Žobrák kráča sám,
nesie iskru cez tú tmu,
smiech hojí rany.

Rozprávka je liek,
keď v duši zhasne svetlo,
a ráno príde.

Sedem žobrákov,
v tmách šepcú staré Mená,
iskra v dlani.

Sedem žobrákov,
za závojom noci bdie
nevidené svetlo.

Sedem žobrákov,
ticho má v sebe kľúč,
dvere bez kľučky.

V tme sa smejem,
Boh počuje tichý dych,
niet tu zúfalstva.

Lesná modlitba,
bez slov sa srdce vracia,
a radosť rastie.

Zlomené srdce
spieva na samom dne tmy,
stúpa k Bohu.

Krok, potom ďalší,
aj slzy učia tancu,
radosť, tajný liek.

Tichá modlitba,
dych sa mení na svetlo,
Boh je tak blízko.

Bez slov, len šepot,
v hrudi sa otvorí dom,
pokoj vstúpi dnu.

V tichu sa vraciam,
aj zlomok srdca stačí,
aby svitlo zas.


I.

Keď príde noc a smútok,
dom je tichý, ťažký,
kuchyňa čaká.

II.

Chytíš len utierku,
jeden krok, potom ďalší,
tanec proti tme.

III.

Ak vrzgá podlaha,
vyzuj si topánky hneď,
bosý, potichu.